„Hoci moje domy tancujú, ja sama som tancujúce drevo...“
Lucia Chocholáčková.
V školskom roku 2025/2026 sme odštartovali projekt predmetu umenie a kultúra, v ktorom sa formou krátkych medailónov zoznamujeme s inšpiratívnymi umelcami a ich tvorbou. Ako sa dostali k umeleckej tvorbe? Čím je ich tvorba jedinečná? Čo pre nich znamená umenie?
Opýtali sme sa 30. septembra našej prvej hostky – Mgr. Lucie Chocholáčkovej https://www.luccho.com/o-mne/, ktorá sa ku gymnazistom 3. ročníia pripojila na hodinu online až z Michaloviec.
Hoci spočiatku sa Lucia rozbehla na VŠ technického smeru, a hoci v širokej rodine nikto nemal umelecké pozadie, umelecké gény, ktoré rodičia pozorovali od jej štyroch rokov, si presadili svoje. Ako nám prezradila, napokon nasledovala svoju vášeň pre výtvarnú výchovu a umenie a vyštudovala tento odbor na VŠ v Prešove. Námety čerpá prevažne (ale nielen) zo slovenských reálií, ako sú hrady, zámky, mestá, s ambíciou spracovať v budúcnosti aj katedrály. Jej zapamätateľný tancujúci výtvarný štýl sa zrodil náhodne, nakoľko pri tvorbe potrebovala uplatniť aj kúsok architektúry, nevyhnutné dodržiavanie striktnej a rovnej dokonalosti by ju obmedzovalo. Preto sa rozhodla v slobode umeleckého sebavyjadrenia pre krivú „tancujúcu nedokonalosť“, čím sa stala jedinečnou a zapamätateľnou. Vystavuje po celom Slovensku i v zahraničí a s námetmi jej obrazov sa môžeme stretnúť na magnetkách, tričkách či iných reklamných produktoch, pre výrobu ktorých udelí svoje autorské práva. Odpovedala i na zvedavé študentské otázky, či je spokojná s cestou, ktorou sa vydala, alebo či maľuje z hlavy. Dozvedeli sme sa, aké výtvarné techniky využíva, ako sa z nápadu rodí dielo, kto jej vzorom úspechu a že u úspešných ľudí nič nie je o náhode, pretože úspešní ľudia vedia využívať hodnoty ako sú estetika, krása, svetlo, kompozícia či farebnosť vo svoj prospech.
Povzbudila nás k tomu, aby sme vždy nasledovali svoju vášeň, pretože ak tak neurobíme, mohli by sme to raz ľutovať!
p. uč. D. Bauerová