• História školy

    • História našej školy sa začala písať 1. septembra 1937 ako Zvláštnej školy národnej pre postihnuté deti vo veku školopovinnom v Bratislave, ktorá vznikla spolu s ústavom. Okrem riaditeľa školy, ktorý bol zároveň riaditeľom ústavu, tu pracovali dvaja učitelia. Počet žiakov, ktorí ju navštevovali, nie je známy, pretože koncom druhej svetovej vojny (v roku 1945) nemecká armáda pri svojom ústupe spôsobila požiar budovy, školy i ústavu, ktorý okrem zariadenia školy zničil aj vzácne písomnosti. Zachovali sa kroniky až od roku 1945, keď bola škola premenovaná na Štátnu ústavnú školu pre telesne chybných v Bratislave.

      Povojnové obdobie bolo veľmi zložité z hľadiska nedostatku miestností pre zriaďovanie tried. Na vyučovanie sa používali provizórne drevenné baraky a denné miestnosti internátu. 

      Až v roku 1949 nastala reorganizácia školy, bola rozdelená na Národnú školu pri ústave pre telesne chybných so štyrmi triedami. Pre deti s vážnejším stavom - po operácii, tu zriadili liečebné oddelenie, v rámci ktorého jedna miestnosť slúžila ako trieda. 

      Podľa nového zákona tu bola v školskom roku 1953/1954  utvorená osemročná stredná škola s ôsmimi základnými triedami, troma pobočkami, s jednou triedou na liečebnom oddelení a jednou triedou na ortopedickej klinike.

      V školskom roku 1959/1960 bola premenovaná na Základnú deväťročnú školu pre telesne postihnutých. Tvorilo ju osemnásť tried a okrem toho pribudla jedna trieda materskej školy. Na vyučovanie slúžila stará administratívna budova bývalej Patrónky a drevené baraky.

      Situácia sa vyriešila až v roku 1968/1969, pretože škola bola umiestnená v novej budove na Mokrohájskej ulici v Bratislave. Stala sa súčasťou ústavu sociálnej starostlivosti pre telesne postihnutú mládež. Škola sa postupne modernizovala. Zriaďovali sa odborné učebne na vyučovanie matematiky, biológie, chémie, fyziky, zemepisu, hudobnej výchovy a pod. Keďže možnosti zaradenia sa niektorých žiakov do pracovného procesu boli obmedzené, mohli pokračovať v štúdiu a získať kvalifikáciu, napr. v odbore krajčír, zlatník, knihár a pod. v odbornom učilišti susediacom so školou. S ohľadom na ťažký handicap niektorých žiakov a rôzne technické prekážky bolo prakticky nemožné pokračovať v stredoškolskom štúdiu končiacom sa maturitou. Až v roku 1970 vzniklo popri MŠ a ZDŠ aj gymnázium. Možnosti štúdia sa rozšírili v roku 1990 so vznikom dvojročnej obchodnej školy a v roku 1992 vznikom obchodnej akadémie, čím sa ešte vo väčšej miere sprístupnili cesty pre úspešné zaradenie sa telesne postihnutých študentov našej školy do pracovného procesu. 

      V školskom roku 2005 - 2006 bolo pri obchodnej akadémii otvorené dvojročné pomaturitné štúdium - odbor sociálno - právna činnosť. 

      V súčasnosti škola poskytuje vzdelanie žiakom z okolia Bratislavy, ale aj z iných regiónov Slovenska. Školu navštevujú deti s rôznymi diagnózami: detská mozgová obrna (60%), VVCH ortopedické (10%), VVCH meningomyeolokéla - LS oblasť (10%), svalové ochorenie - progresívna svalová distrofia duchenne, spinálna svalová atrofia, HSMN (5%), artrogrifóza (3%), poúrazové stavy (4%), vrodená lámavosť kostí (2%) a epilepsia ako súčasť DMO. 

      Na realizácii výchovno-vzdelávacieho procesu sa zúčastňujú pedagogickí i nepedagogickí pracovníci. Ich odborná vzdelanostná úroveň i skúsenosti zodpovedajú náročným požiadavkam práce so žiakmi so špecialnými potrebami. Vyučovací proces prebieha podľa osnov bežného typu škôl. Odlišnosti sú v danom počte detí v triede (na 1. stupni max. 8, na 2. stupni max. 10, v SŠ max. 12 detí) z čoho vyplýva i zmena týkajúca sa metód vyučovania, individuálneho prístupu. Súčasťou vyučovacieho procesu vo všetkých ročníkoch je pravidelná logopedická a psychologická starostlivosť a zdravotná telesná výchova. 

      S cieľom ľahšieho sprístupnenia nových poznatkov sa žiaci zúčastňujú na pobytoch v škole v prírode, na rekondičných pobytoch, lyžiarskych výcvikoch, rôznych exkurziách či výletoch. Veľký dôraz sa kladie na zmeny postojov intaktnej populácie k zdravotne handicapovaným. Kedže táto problematika závisí najmä od postupného odstraňovania technických bariér, od zabezpečovania špeciálnopedagogickej prípravy učiteľov v školách bežného typu, ako aj vybavenia škôl odbornými službami či kompenzačnými pomôckami, škola v roku 1992 začala s opačnou integráciou - s prijímaním intaktných detí. Práve prostredníctvom integrácie majú zdravé deti možnosť naučiť sa vnímať a spoznávať potreby telesne postihnutých detí, pričom telesne postihnutí môžu nadobudnúť viac sebadôvery, sebaúcty, nezávislosti a čo najvyšší stupeň samostatnosti tak, aby sa mohli uplatniť všetky ich schopnosti v bežnom živote. 

      Doterajšie skúsenosti s integráciou priniesli pozitívne výsledky najmä v oblasti vzájomnej komunikácie a v presadzovaní vlastnej individuality postihnutých detí. 80-ročná história školy priniesla svoje ovocie. Jej dlhoročná tradícia svedčí o tom, že vychovala a pomohla veľkému počtu telesne postihnutých, z ktorých mnohí sú dnes právnici, pedagógovia, inžinieri aj odborní pracovníci pre špeciálne školy a ústavy. Má teda opodstatnenie a svoje čestné miesto.